Som zakladajúci člen Progresívneho Slovenska a na rovinu napíšem, že dnes je táto skvelá partička úplne niekde inde ako tá, ktorá sedela na káve pred dvoma rokmi. Zmenili sme sa. Preskákali sme niekoľko kampaní, prácu v teréne, útoky aj úspechy, spoluprácu v rámci hnutia a najmä so Spolu. Zistili sme čo sú kompromisy, vyskúšali sme si koalíciu už pred voľbami. Zbavili sme sa veľa predsudkov, nereálnych ideálov a museli sme často obrusovať naše vyhranené názory. Lietali aj triesky.
Nie všetko v PSku a mi páči, ale rešpektujem názor väčšiny a odborníkov. Rešpektujem ho, lebo som rešpektovaný a to je v poriadku. V tomto hnutí sa neustále diskutuje. Musel som vypnúť notifikácie na aplikáciách, pretože v práci ma volali “hracia skrinka”. Jedna pracovná skupina mi ale môže pípnuť hocikedy. Je to tá, kde riešime ľudské práva a práva menšín.
Čítam na sieťach, že sme ustúpili z našich hodnôt a cieľov v tejto oblasti. Cítim strach ľudí, ktorí nám verili a stále veria. Sú vystrašení. Boja sa že nebudú mať komu vo voľbách dať hlas. Boja sa, že sa opäť dostanú do situácie, kedy ich téma bude zneužitá na boj, miesto toho aby sme to konečne vyriešili. Boja sa že sme ich práva obetovali za vyšší cieľ - zbaviť sa mafie a fašizmu. Rozumiem tomu strachu a aj dôvodom. Možno je to posledný krát, kedy niekomu verili a reálne hrozí odchod. Aj ja som sa bál. Empatia je na Slovensku skutočne cudzie slovo.
Som jeden z nich. Som menšina. Tiež mám takýto strach. Ale mám ešte jednu vec. Mám hlas. V PS sa nemenuje, ale hlasuje, nenariaďuje ale diskutuje. V PS nikdy nie je názor irelevantný, ale vypočutý. Takých ako som ja, je v hnutí viac. Naozaj sme hlasnou skupinou a máme silnú oporu u členov. Preto viem, že sa nakoniec podarí vyriešiť tieto staré rany aby bolo Slovensko tým, čo má v Ústave - krajinou, kde má každý občan rovnaké práva a povinnosti. Tomuto veria aj koaliční partneri.
Možno sa takto nemôžu priamo prezentovať, ale ja viem že veria. Veď viera je často ich poslaním. Nebudú prekážkou ak príde na lámanie chleba. PSko je tu na to aby tieto veci komunikovalo nahlas a my radi urobíme túto robotu. Program je toho dôkazom. Dohodli sme sa. Naši partneri komunikujú inú agendu. To je tá nová politika. Nie cirkus pre voliča, ale dohody, ktoré nám všetkým zlepšia život.
Nebudeme vykrikovať, nebudeme bojovať, polarizovať, konfrontovať, zhadzovať a vyťahovať špinu. Chceme to vyriešiť. Civilizovane, efektívne a odborne. A je jedno či sú to práva LGBT, rómska otázka, spravodlivosť, školstvo, zdravotníctvo. Všetko je rovnako dôležité, pretože každého sa nás niečo z toho týka. Aj keď nie dnes, ale možno zajtra. Je hlúposť odsúvať niektorú tému nabok ak sa dá efektívne riešiť len preto, že je u nás kontroverzná.
Vyriešime to ale iba jediným spôsobom. Musíme si získať dôveru. To vôbec nie je ľahké v krajine kde nás dokážu rozhádať konšpirácie, egá a hlúposti. Vyhrali sme dve bitky. Tá najťažšia nás čaká. Možnosť niečim pohnúť nám dá iba volič. Dnes má skutočne na výber. Na progresívnej vlne sa vezú už aj konzervatívci. Ale to vôbec nevadí.
Keď som spoluzakladal PSko chcelo to dôveru, odvahu a dvihnúť ruku - hlasovať. Hrozil odchod, upísal som sa. Aby sme mohli založiť moderné, zdravé a hrdé Slovensko musí to urobiť oveľa viac rúk. Aspoň vo voľbách.
Chce to dôveru a odvahu od každého. Ak pridáte krúžok na správne miesto, bude to odkaz pre celé hnutie, ako si ho predstavujete. Našou novou úlohou bude ustrážiť to, k čomu sme sa u voliča zaviazali. Máte hlas!