Coming OUT

Autor: Peter Gregor | 10.1.2020 o 21:22 | (upravené 11.1.2020 o 15:19) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  5903x

V užšom zmysle je to úkon zdôverenia sa s touto orientáciou alebo identitou iným osobám, alebo okamih, kedy človek prestane svoju orientáciu alebo identitu tajiť pred svojim okolím.„ (Wikipedia)

Ona/On - Máš deti?

Ja - Nie, žiadne sa ešte neprihlásilo.

Ona/On - A ženatý?

JA - Nie, nie som ženatý.

Ona/On - Slobodný?

Ja – Nie, nie som slobodný ...

Ona/On –  ?!

Môj osobný coming out bol niekde na začiatku VŠ. Jediný portál pre gejov a jediná inzercia. Pamätám si ako som klikol enter. Vtedy sa vo mne všetko zlomilo. Mal som možno 17 rokov, netušil som čo sa stalo. Vedel som len to, že celý môj život bude inak. Vonku zúrili deväťdesiatky a tretia odpoveď na môj inzerát bol on. Sme spolu 19 rokov.

Môj verejný coming out nebol ľahký, bol zvláštny, ale prežil som ho. Nie každý to dal.

Na baby som mal vkus, našiel som si vzťahy a celkom nám vydržali. Fungovalo všetko, len to nebolo ono. Hetero a homo sexualita nie sú dva póly, je to škála. Väčšina z vás nie je ani úplne napravo a ani úplne naľavo a je jedno čo si o sebe myslíte vy. Deti môžem mať hocikedy. Príroda? Určite. Ale pes asi mobil neposkladá. Človek ako druh je iný. Nie ja.

Najprv nás načapal brat, potom sestra. Obaja OK. Mysleli si sme si, že rodičia sú v poho. Neschovávali sme sa, brali ho ako priateľa. Dovtedy boli v tomto liberáli a považovali to za každého osobnú vec. Až kým sa ich netýkala. Prasklo to a riešenie doma bolo zákaz internetov, priateľa a odporúčanie ísť na testy. Nedalo sa dýchať. Do troch dní som sa vysťahoval. Mal som 21 rokov a skončil som na ulici. Vo Felde na krutý lízing, študent a s holým zadkom. Za posledný kredit som si večer v Trnave hľadal podnájom. Jediný, kto mi a nám pomohol bola jeho mama. Bola ťažko chorá a aj napriek tomu s nami nemala najmenší problém. Jej slová s maďarským akcentom „a to vás mám kvôli takej hlúposti milovať menej“ počujem dodnes. Vtedy som si povedal, že o tom - aký som - nikdy nebudem klamať. Nikdy som nestratil žiadneho priateľa kvôli orientácii. O to viac kvôli hlúposti.

Vedela to o nás celá maďarská dedina a nestretol som sa s ničím negatívnym.  Svoju rodinu som nevidel viac ako tri roky. Každý deň som na nich myslel.  Pomáhali nám priatelia. Dohromady s rodičmi nás dal on ... môj priateľ, ktorému asi ublížili najviac. Obvinili ho z mojej orientácie.  

Zdalo sa, že to bude OK. Ale prišli dezinfoweby, voľba fašistov, skreslená realita a absolútna absencia kritického myslenia. Bolo po paráde, nepomáha nič. Stále čakám na ich coming out.

Presne takto ničia rodiny chrapúni ako sudca, capo di tutti hranol, bolševik, fašisti alebo kpt. debil* (*Ľahká duševná zaostalosť (starý názov je debilita; príslušná osoba je debil), v MKCH -10 F70, je najľahšia forma duševnej zaostalosti. Rozsah IQ je od 50 do 69 (u dospelých, mentálny vek od 9 do 12 rokov). Výsledkom budú pravdepodobne problémy s učením v škole. Wikipedia).

Preto dnes po 10-ne v robote sedím za počítačom, píšem tento text. Mal by som kampaňovať, dal som sa na politiku a dal som si sľub. Kandidujem aby som ho mohol splniť. Chcem zmeniť krajinu, ktorú napriek všetkému milujem. „Slovák“ je asi diagnóza. Neviem prečo nám tu na tom tak záleží, ale záleží. Mám tu rodinu a skvelých priateľov, nechcem odísť aj keď mi to "hnedí pluráli nominatívu“ dôrazne a často odporúčajú. Sám neviem prečo. Cítim to tak. Ale v krajine kde ma bývalý sudca najvyššieho súdu označuje ako „nenormálneho/úchyláka“ bez akýchkoľvek následkov, žiť nemôžem. Nie kvôli sebe.

Úchyláci ako ja mu varia obedy v reštaurácii, opravujú auto, predpisujú lieky, predávajú chľast za barom aj v obchode, zomierajú vo vojnách, učia jeho deti a vnukov, pracujú, milujú, pomáhajú a chcú za to jediné – slušne žiť. A on iba kradne! Najprv peniaze, potom dôveru a teraz nádej. Je to pijavica. A ľudia pozerajú krivo na mňa a ani sami nevedia prečo. Poštvali ich, boja sa. Nečudujem sa im, strach máme v náture.

Právnik  môže argumentovať zákonmi a teológ presviedčať písmom Božím, určite to pomôže. Aj to chce odvahu. Ale nakoniec si zmenu musíme zaslúžiť a vybojovať aj tak sami. Ako vždy a všade na svete. O pár dní máme šancu,dajme aspoň jeden krúžok srdcom aby sme mohli byť všetci hrdí. Chce to odvahu. Ja viem, že nechcem málo.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Ideálny vek pre antisemitu

Polícia objasnila vandalizmus na židovskom cintoríne. Vinníkmi sú 9-ročné deti, takže to až tak neprekvapuje.


Už ste čítali?