Máme väčší problém ako Covid a nie je to Matovič!

Autor: Peter Gregor | 16.10.2020 o 19:26 | (upravené 16.10.2020 o 23:34) Karma článku: 10,72 | Prečítané:  6789x

Idem okolo telky a počujem výzvu zamestnancom kultúry aby vyplnili dotazník (prieskum, alebo žiadosť, alebo čo to nakoniec je) Ministerstva kultúry. Pripájam sa k tejto výzve. Vyplňte. Ja som skončil na prvej strane.

Nebudem to veľmi naťahovať. V kultúre práve vybuchla mína šedej, alebo úplne čiernej práce. Rovnaké nálože budú vybuchovať ďalej. Fušky sú na Slovensku rovnaký folklór ako drobné aj menejdrobné zlodejiny - ideálne zo spoločného, ale bežne aj cudzieho. Ak by sme tu mali Islam, bol by nám príbor zbytočný, na teniskách by sme mali gumičky a nakoniec by mal ruky iba kat a deti do 15 rokov. Aj to nie všetky. Z jednej slovenskej mzdy sa za nemecké ceny žiť jednoducho nedá. Matematicky to nevychádza. Riešenia sú rôzne. Bokovky sú asi tým najčastejším. Nikdy to inak nebolo. Stále lepšie, ako rovno podvádzať, alebo kradnúť. No tak ... nalejme si čistého vína. Je to už asi aj v génoch. Chorý systém s tým už rovno počíta, učí nás to. 

V kultúrnom, umeleckom, kreatívnom a eventovom priemysle to vrie od prvej vlny. Väčšina podujatí sa preložila na jeseň. Dnes sú už definitívne zrušené. Za koncerty po sídliskách a za to, že si siahnu robotníci v evente na vlastný chlieb čakali aspoň porozumenie. Dnes sú v koncoch a bez podpory spoločnosti. Finančné rezervy sú preč, nádej tiež. Je na to aj paragraf. Aj keď je na Ústavnom súde, úmysly vlády prezentuje dokonale. Odhadom 200 000 ľudí zostalo v pasci.  Na FB vznikla skupina - Hudobná Únia Slovenska, ktorá rokovala na Ministerstve kultúry a výsledkom bol prísľub pomoci. O to isté sa pokúšal Miro Kollár (Za Ľudí). Vláda odporúčania výboru pre kultúru nezobrala na vedomie (ergo odmietla). Nakoniec urobila +/- to, čo výbor navrhoval. Klasické bolševické ťahy - zo šikovnejšieho, ale neposlušného poslanca urobili zbytočného.

Prvým krokom má byť prieskum – dotazník, aby ministerstvo vedelo komu a koľko treba pomôcť. Aké milé. Všetky tieto údaje štát má. Má daňové priznania, má Obchodný register, má Živnostenský úrad ... Dalo sa to riešiť už v máji. Dnes, keď ľudia reálne nevedia z čoho budú platiť nájom, leasing, elektriku a predávajú svoje staré RAW 4ky... vláda skúma. Dotazníkom na webe ministerstva kultúry!

A je ticho. Z 200 000 ľudí vyplnil prieskum zlomok žiadateľov. Veľa ich určite o tejto možnosti nevie. Aj touto cestou ich prosím aby tak urobili. Veľa ľudí na to kašle a neverí v pomoc štátu. Majú pravdu, ale vyplňte to prosím aj tak. Podľa môjho skromného odhadu asi tretina zamestnancov kultúry, umenia, kreatívy a eventov končí na prvej strane. Tam sa definuje forma ich činnosti. A hoci sú tam všetky, chýba tam tá najčastejšia – fuška.

Nebudem sa rozpisovať prečo 5ti, desiati, 15ti ... ľudia fakturujú svoje honoráre cez jedného kolegu, alebo prečo  rovno pracujú za peniaze "na drevo". Táto debata má jedinú odpoveď – odmietajú sponzorovať nefunkčný štát, ktorý negarantuje žiadnu protislužbu. Ich honoráre sú občas smiešne, často nestabilné a naviazané na jedného klienta, ktorý môže z hodiny na hodinu spoluprácu ukončiť. Celé to funguje na dobrých vzťahoch, neustále zmeny pravidiel, stále nové povinnosti a náklady, atď. atď.. Obrovská byrokracia, často šikana a nepružnosť štátu a úradov sú pre podnikanie v tomto biznise doslova toxické. Nie teraz. Odjakživa. Nikto tu nikdy nebol motivovaný platiť dane a odvody poctivo. A málokto to robil. Politici sú nám vzorom.

15teho sme zavreli gastro a šport. Plošne, bez debaty, plánu, pomoci. Museli sme. Koľko zamestnancov išlo na PNku alebo skončí na úrade? Aké sú PNky, OČRky a podpory z minimálnych miezd? V gastre robí za minimálnu mzdu a „ostatné na drevo“ drvivá väčšina zamestnancov. Poznám kuchára, ktorý dostáva na PNke do 950 Eur a aj kuchára ktorý dostáva 250 Eur. Kolegovia v jednej firme. Poznám čašníka, ktorý nedostane nič. Tringelty sa tiež nepriznávajú. Títo ľudia sa pridajú k tým z kultúry a športu. Celkom slušná kopa ľudí, ktorí nemajú čo stratiť. A Sulík boduje. Načo pomáhať, keď treba bodovať?! 

Môžu si za to sami? Naozaj? Tiež veríte v dôchodok?

Aj v Santa Clausa?

Otázka šedej a čiernej práce je na Slovensku ako mor. Čísla infikovaných a dopady sú celkom slušne zmapované. Napriek tomu sa jej ani jedna vláda, ani jedna strana a ani jeden minister nikdy nevenovali. Akoby neexistovala. Akoby ... sme o nej všetci chceli nevedieť. Asi preto, že sa nás mnohých týka. Za tieto zatvorené oči teraz dostaneme účet. A nie iba „oni“, dostanú ho všetci.

Často sa chce riešenie. Aj odo mňa v PS ho chceli. Túto tému komunikujem dávno pred voľbami. Aj som im ho dal. Nie je to para- a ani -graf. Je to o chcení. Čiernu a šedú prácu dokážeme liečiť, nie vyliečiť. Je to dlhodobý, ťažký, drahý, vyslovene odborný proces a vyžaduje participáciu každého jedného štátneho orgánu, ministerstva a dostupnej kapacity. Chce to účinné a premyslené riešenia, nie ľahký populizmus, alebo primitívne postihy. Ide o liečbu skutočnej rakoviny spoločnosti - ekonomickej, sociálnej aj mentálnej. Tá pravdepodobne nakoniec napácha viacej škôd ako súčasná aj minulá vláda, ktorá napácha viacej škôd ako vírus.

Aktuálna pandémia mohla byť štartom ozdravného procesu. Mohla ...  a bola by v krajine, kde by sa nevolilo výhradne menšie zlo s pochybným alfa-playboyom na čele.

Tak si to zlo a zbabelosť pekne užívajme a nezabudnime sa vyhovárať na všetkých okolo.  Myslím, že budeme mať dosť času. Prerátajte si koľko ste mohli dostať, ak by ste mali všetko na papieri.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?