Preferencie vo výpredaji?

Autor: Peter Gregor | 21.12.2020 o 15:08 | (upravené 21.12.2020 o 15:20) Karma článku: 5,82 | Prečítané:  698x

Po každom prieskume čítam hysterické reakcie, ďakovačky, výtky, vysokú matematiku a špičkovú prognostiku. Ale tých pár percentuálnych hodnôt je na toto príliš málo. Našťastie je vždy po ruke génius, ktorý to dá - na Nostradama.

Zábavka funguje, ľud sa baví. Do volieb, aj tých predčasných, je dúfam stále ďaleko. Svet sa mení každým dňom. Tentoraz sa Slovensko týmto zmenám nevyhne.

Ak chce volič lepšiu krajinu musí si ju zaslúžiť. Politická zmena na Slovensku príde až po tej spoločenskej. Naopak to nefunguje ani náhodou. Spoločenská zmena sa iste a našťastie deje. Tentoraz ju nemajú v rukách ani politici, ani kapitál a to je dobrá správa. Takáto zmena nikdy nie je rýchla, ale vždy nevyhnutná a preto logická. Jediné čo sa dá robiť aby prebehla aj s pozitívnym výsledkom, je vytvárať dobré možnosti, dobrú alternatívu a dobré východiská.

Zhodneme sa, že politika je kšeft, biznis, obchod? Je! Komoditou je dôvera – to najdôležitejšie a najdrahšie - u nás žiaľ vždy iba mesiac pred voľbami! Tak nám treba.

Robím v obchode. Viem, že predať sa dá všetko. Naozaj všetko! V dobrom aj v zlom. Celé to závisí od kupujúceho, ponuky a komunikácie. Jednoduchý zákazník kúpi hocijakú blbosť. Obchodník a jeho marketing sa vždy spolieha na pudové a prvoplánové správanie zákazníka. Ten kúpi väčšinou to, čo mu chcú predať. Najlepšie niečo s dobrou maržou. V momente kúpy  je väčšinou zákazníkovi  jedno či niekde na polceste zostane bosý a tovar sa mu predraží inými škodami a riešením reklamácie, ak mu ju vôbec uznajú. Podstatná je zľava. Áno, stále píšem o politike.

Aj v potravinách si volíme čo si kúpime. Naozaj? Myslíme si to. Ale je to pravda?  V skutočnosti je naše rozhodnutie tak obmedzené ponukou a marketingom, že sotva hovoriť o slobodnej vôli. Na to je nákupné oddelenie obchodu a to funguje v tabuľkách a vôbec nie slobodne.

Dobré veci sa predávajú aj kupujú ťažko. Sú drahšie a vyžadujú okrem samotnej investície aj investíciu dôvery zákazníka. Čo je ešte horšie, treba rozmýšľať a chvíľu si lámať hlavu. Nie každý príde na to, že "nie je taký bohatý, aby ..." znova tá naša stará mať. Okrem toho, zohnať niekde kvalitu v záplave toľkej šmeliny dá zabrať. Človek sa nachodí, nakliká. A keď už investujem, tak čítam aj recenzie a zháňam všetky dostupné info. Nielen to, čo mi výrobca predhodí. Vy nie?

Napriek tomu má každý segment, často aj výrobca, v ponuke vyššiu kvalitatívnu triedu aj keď vie, že ňou uspokojí potreby menej-početnej klientely. Ide o snahu budovať značku a potrebu ponuky lepšej alternatívy, ktorej existencia posúva nároky zákazníka smerom ku kvalite. Je to pomalý proces, ale vyplatí sa obom stranám. Výrobca musí preto investovať do vývoja. Na opačnej strane je vždy lacná, naleštená šmelina - masovka, ktorá plní regále, reklamy a skládky. Ale aj tá jednoducho musí byť.

Drvivá väčšina voličov v poslednom volebnom „black friday“ nakúpila, ako vždy, bordel. Teraz by sa ho radi zbavili. Reklamovať sa nedá, veď funguje presne tak ako fungoval pri kúpe. Nuž, čakať od lacnej žehličky full HD bolo asi naivné. Bol to omyl. Zase.

Lenže to automaticky neznamená, že to neurobia znova. Naopak, táto oklamaná masa zvolí frázami naleštenú biedu v super akcii s parádnym obalom - vždy. Politik, hoplá, obchodník to vie.

Hra na hodnotenie politických subjektov v aktivite získavania preferencií je cesta do pekla. Kto to nepochopil prvý deň po volebnej noci, tomu ťažko niečo vysvetľovať. Možno by pre zjednodušenie stačilo "ako prišlo, tak odišlo". Je to v tých veselých grafoch. Vidíme to všetci? Nie?

Preto preferujem nadhľad, odstup a pokoj v duši. Snáď jediná relevantná informácia z farebných stĺpcov je tá o stabilite a vývoji preferencií. Ťažšie je už definovať potenciál.

Strana/hnutie, ktoré si stabilne drží preferencie svojou konzistentnou komunikáciou, postojmi a prácou asi nikdy voľby nevyhrá. Takýto subjekt musí vedieť, že nebude a ani nesmie byť lídrom v populizme. To automaticky znamená, že stĺpček nebude nikdy najvyšší a to je preň tá najlepšia vizitka. Snáď to raz pochopí aj volič. Určite nie každý volič. Ale tých +/- 7% môže rozhodnúť a vytrieskať pre svojich voličov od oveľa silnejších veľké veci. 

Málokto si s politikou láme hlavu. Málokto si vyberá. Väčšina siahne po akciovom tovare v červenom obale, ktorý mu dal niekto pred nos. Získavať dôveru voliča poctivým obsahom je ťažká cesta. Čakať, že sa volič zohne a siahne po ekologickom papierovom obale v spodnom regály len tak, je utópia. Chce to snahu na oboch stranách.

Ak sa chce volič opíjať rožkom, výber je široký. Ak chce volič nájsť dôveryhodného zástupcu – kvalitný tovar za primeranú sumu dôvery, tak sa musí posnažiť aj on. Slobodná voľba je vždy spojená z osobnou zodpovednosťou.

Najdôležitejšie je, aby sme mali šancu a aby bolo z čoho slobodne a zodpovedne vyberať. To je teraz priorita.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE MARTIN KUGLA

Prečo Matovič zháňa pečiatku

Rád by sa podelil o zodpovednosť. O Sputniku vieme žalostne málo.


Už ste čítali?